Prišla som za ňou do Štiavnice. Toľko obdivovaného mesta s jedinečnou atmosférou. Kto by nepoznal storíčko z Divnej Pani, či návštevu Banky Lásky. Žijú a tvoria tu však aj neobyčajní ľudia. Ona je jedna z nich. Žije kúsok od centra, v tichej doline, ktorú cez deň zalieva slnko svojimi lúčmi a večer pribúdajúci tieň prináša typický chlad. Čaká ma tam žena, ktorá nemá potrebu sa prezentovať, ukazovať svetu a predsa sú jej produkty žiadané.
Len čo sme sa spolu zvítali, vedela som, že Broňa je neobyčajná, pre mňa stále, tá éterická duša. Žiadna tuctová žena, aké denne stretávam, uponáhľané, zaneprázdnené. Pri pohľade na rozprávkový vidiecky dom a rozkvitnutú záhradu, veľmi rýchlo zabúdam na komerčný svet, z ktorého prichádzam.
Začínam nasávať ticho, pokoj a popri tom, ako sa kochám pohľadmi, prechádza mnou pocit blaženosti. Zrazu cítim príjemný pokoj, kým ja hovorím o svojich dojmoch, Broňa mi venuje svoju pozornosť, úpenlivo počúva moje slová, preciťuje všetko, dokonca aj to, čo som nevyjadrila slovami.
Za chvíľu je to naopak, ja počúvam Bronine plány. Blond kučeravé vlasy jej padajú, jemne zakrývajú tvár a úprimný úsmev, aký poznám od strednej školy. Vidím v jej tvári slnko, ale aj jeho stopy, vrásky, ktoré sa smejú, lebo ich tvorcom nebol stres, ale slnečný lúč.
Broňa je krásna žena dušou aj telom a ten kto ju pozná a číta tieto slová, bude so mnou súhlasiť.
S prírodou žije celou svojou bytosťou, každou bunkou, príroda plní celé jej srdce.
To, čo je pre iných kancelária, pre Broňu je lúka. Miesto kde rozkvitá levanduľa, rebríček, nechtík, čakanka, kostihoj. Nebo jej posiela teplo aj vlahu. Jej kolegami sú tancujúce motýle a usilovné včely. Slnko láka bylinám rozviť svoje puky a tak Broni pomáha, aby obrala bohatú úrodu.
V lete pred východom slnka kvety čakanky, ostatné až pred poludním. Na jeseň, keď ide všetka sila byliny do koreňa, v čase keď ubúda mesiac, sa najviac živín sústredí v koreni a vtedy vyberá korene kostihoja, tiež čakanky. Niečo sa suší, potom melie, iné zas destiluje, maceruje. A potom už môže Broňa miešať krémy, vyrábať oleje a tinktúry.
Výsledkom je harmančeková masť na citlivú detskú pokožku. Levanduľová masť na upokojenie, na masírovanie. Tymiánová masť pri prechladnutí, ale aj pri kŕčoch. Základom je kvalitný olivový olej, hroznový olej, kokosový olej.
Masť z rebríčka na rany. Nechtíková masť na hojenie kože. Ku každej masti dostávam praktické rady, spôsoby použitia a účinnosti bylín. Ja len počúvam a obdivujem túto schopnosť založenú na láske k prírode a jej zákonitostiam.
Prečo viac a viac hľadáme práve takéto produkty? V čase, keď sa nám v obchodoch ponúkajú tisíce zázračných krémov, vyrobených najmodernejšími technológiami? V čase, keď na každý kožný problém vyguglime riešenie? Lebo je stále viac ľudí s problematickou kožou, citlivou pleťou s alergiami. Preto sa vraciame späť, k jednoduchej prírode, k ľuďom ako je Broňa, ktorá pozná byliny rastúce okolo nás, pozná ich silu, účinok a vyťaží z nich presne to, čo potrebujeme.
Možno som vás teraz inšpirovala a pri najbližšej letnej návšteve Štiavnice budete chcieť vidieť lány levandule a odniesť si domov ručne vyrobenú liečivú masť.
Viem, že tento príbeh nie je o úspechoch v podobe prudko rastúceho biznisu a zarobených miliónoch.
Je o schopnosti vnímať dary prírody a vytvoriť z nich úžitok pre svojich susedov.
Je o rovnováhe, návrate k prirodzenosti a schopnosti objavovať zdroje. Lebo tie, ktoré príroda ponúka zadarmo, sú najcennejšie, no nie všetci ich vieme objaviť.
autor: Stanislava Škodová