Koľko príbehov sme žili, ako keby neboli naše, ale snažili sme sa vyhovieť tomu, čo sa po nás žiadalo zo strany rodičov, partnerov, detí, spoločnosti. Približne do štyridsiatky sme sa naučili rozoznávať, koľko príbehov, ktoré sme žili, boli len opakovaním mentálnych programov a životných nastavení žien v našej rodovej línii pred nami.
Často krát sme tu boli pre všetkých, len sme zabudli na seba. Je čas, odovzdať všetko, čo nosíme na pleciach a už to nepotrebujeme. Vziať si svoju silu späť od osôb a situácií v minulosti, ktoré nám spôsobili boliestky na duši. Pritom zostať nežná v sile a silná v nehe. Prijať svoje svetlo aj tmu. Nepotrebujeme sa učiť nič nové. Potrebujeme sa len rozpamätať na to, kto naozaj sme, na čo sme sem prišli a ako a čím sa môžeme svojim jedinečným spôsobom spolu podieľať na tom, aby bol svet krajším a bezpečnejším miestom. Aby láska mohla prúdiť.
Táto sekcia je venovaná vnútornému svetu ženy, jej zabudnutým, či nezvedomeným častiam, ktoré sa skrze volanie duše práve na prahu zrelého veku hlásia o slovo. Prečo je to tak? Skrze svoj osobný príbeh a príbehy mnohých žien môžem potvrdiť, že žena v tomto období je dušou nekompromisne volaná vstúpiť do celistvosti. Je to obdobie, kedy má už dostatok životných skúseností, skrze ktoré mohla spoznávať seba a svet a voliť si cestu lásky, radosti a hravosti alebo cestu nelásky, bolesti a utrpenia. Možno vás to prekvapí, ale obidve cesty slúžia rovnakému účelu. Sú to len odvrátené strany tej istej mince. Väčšinou si bohužiaľ volíme cestu skrze extrémy, aby sme našli svoj stred.
Ak si žena, ktorá sa rozhodla, že to už v živote nepotrebuje mať ťažko a zaslúži si pre seba to najlepšie, rada Ťa prevediem z labyrintu identity do pravdy duše. Lebo tá jediná je skutočný pravdivý kompas v nás.
Anna
Autor: Mgr. Anna Hanicová